Indián
Mám farbičky
od sestričky.
A od brata štetcov pár,
keď sa nikto nepozerá,
zafarbím si s nimi tvár.
Ciki – caki,
Čierna – biela.
Na nos ešte bodku dám,
vo vlasoch mám orlie perá,
som náčelník – Indián.
V noci
V noci, keď spíš, nebo nespí.
Mraky majú čierne vesty
a na lesklom parkete
predvádzajú svoje kúsky planétam i kométe.
Až kým príde prvý lúč,
potom mesiac naspäť točí hviezdnu reťaz na kotúč.
Dúha
Každá dúha rada spieva, nechce papier notový,
všetky noty kreslí priamo do farebnej osnovy.
Keď si slnko vezme svoje dirigentské paličky,
spolu s dažďom vymýšľajú fantastické pesničky.
O vlkovi
Vlkovi vždy v bruchu škvŕka,
nechutí mu šalát, mrkva,
len čiapočka, stará mama –
strava prísne zakázaná.
Aj kozliatka veľmi ľúbi,
od rána si ostrí zuby.
Obišiel však nakrátko,
utieklo mu kozliatko.
V noci vyje plný zlosti:
„Chcem sa najesť do sýtosti.“
Krajčír
Gombík, látky, dlhá niť,
všetko je tam, kde má byť.
Podľa vášho výberu
ušijem vám na mieru
kabátik, či zásteru.
Šaty aké nemá nik,
pridám čipku, volánik,
ešte jedna mašlička,
veď som krajčír Ihlička.
Snehové vločky
V každej vločke zvonček zvoní
a keď sneží, počuť tóny.
To anjeli, to len oni
v nebi zviažu vločky, zvony
s mašličkami, k tomu nehu
nájdeš si ich potom v snehu.
Nebo a anjeli
Nebo má v oblakoch ukrytých anjelov,
keď prší bozkajú každého na čelo.
S vetrom majú tajnú dohodu,
len nech fúka zľava, sprava, zhora, zospodu.
A dáždniky letia krížom krážom svetom,
môžu za to anjeli, môže za to vietor.
Nebo je preťažké, naliate bozkami,
anjeli tancujú akurát nad nami.
Sem-tam i zahrmí, občas sa zablýska,
Krútia sa, výskajú, obloha je nízka.
Macko
Macko, to je zimný spáč,
s prvou vločkou ide spať.
Len nech mrzne koľko chce,
on si sníva o lete.
Len nech pekne ďalej sneží,
preňho včielky robia medík.
Keď najväčšia príde zima,
jemu sa zdá o malinách,
voňavých a sladulinkých,
už mu na ne tečú slinky.
Keď slniečko topí sneh,
sníčky macka miznú preč.
A s prvými snežienkami,
už je macík vyspinkaný.
Janko Hraško
Hrášok jedol Janko malý,
až ho Hraškom nazývali.
A že toľko jedol hrach,
už má sily, nemá strach,
o Hraškovi ani muk,
je to Janko Valibuk.
Uspávanka
Ide vláčik do rozprávky,
vezie náklad - uspávanky.
Prinesie nám kráľovnú, víly, Pecivála,
princeznú i rytiera, koníka, čo cvála.
Všetci sa radujú,
výskajú „ujujú“.
Zlodej je chytený,
mŕtvy je drak,
striga je zakliata.
Dobre jej tak.
Ide vláčik šu – šu, tíško, pomaličky,
aby už nerušil tvoje sladké sníčky.
Sníčky
Všetko stíchlo, vôkol tma,
malý sníček hladí ma,
už si líha na očká,
spinkaj, nôcka nepočká.
Telefonovanie
Vodná Vážka Viola
do hory si zavolá:
– Haló, haló, či tam zvoní?
Nepočujem žiadne tóny.
Čože to ten pavúk stvára,
potrebujem opravára.
Haló, už to viete?
Nefungujú siete.
Či sa siete opravili?
Už to zvoní v tejto chvíli.
– Haló, haló kto volá?
– Tu je vážka Viola.
Volám, volám na lúky,
Či už rastú lopúchy
Haló, haló ku potôčku,
či tam nájdem fialôčku?
Pošepne jej vlčí mak:
– Voláš presne naopak.
Papradie
Chcela papraď do polí,
už jej nie je po vôli.
Sťažuje sa raži,
že slniečko praží.
Teraz v lesnej tôni
mach s papradím tróni.
Vláčik
Ide vláčik šu-šu-šu,
púšťa paru o dušu.
Cez polia si razí cestu,
medzi lúky, kopce k mestu,
potom ešte k dedine,
kým sa para neminie.
Kukučka
Kukuk – kukuk kuká
ku mne do klobúka.
Nové hniezdo hľadá
pre kukučie mláďa.
Prší
Keď sa z neba spustí dážď,
nemusíš sa vôbec báť.
To len nebo
píše kriedou
svoje meno na asfalt.
Nápady
Pozor, milé nápady,
keď ste zrelé, na pády.
Z napadaných nápadov
spravím chodník záhradou.
Ale viacej by sa zišli,
keby spadli v mojej mysli.
Preto teraz každým dňom
sľubne sadám pod ten strom.
Listy
Kučeravé listy
vravia tým, čo prišli
hľadať jeseň v tráve:
Došli farby práve
Jar
Slnko lezie hore brehom,
už je celé na stráni
tráva vonia sladkým peľom,
lienky nesieš na dlani.
Všetko kvitne, pučí znova,
samá včela na lúke.
Sad sa sfarbil doružova,
motýľ pristál na ruke.
T
Tu-tu-tu-tu trúbi Tóno,
z trúbky tlačí tisíc tónov.
Táňu trápi trochu trémy,
tuším treba tvrdý tréning
B
Bystrá Broňa pilne báda,
v bludisku by chcela zbadať
stopy boha z gréckych bájí,
či ho našla, zatiaľ tají.
O
Okolo Ota
otáča sa osa,
omamná okaňa,
Oto ju odháňa.
V
Vodník Vinco velí:
Plávaj, už sme v cieli.
Ako správny vodný tata,
vysvetľuje vodníčatam:
Na výlet je vhodný čas,
Váh osvieži všetkých Vás.
Bacil Pacil
Bacil skáče od radosti,
keď si môže svoje kosti
zložiť kdesi v tvojom brušku,
tam si ľahne na podušku
a už kuje svoje plány,
zajtra tiahnem na orgány.
No som slabý, veď som sám,
svojmu telu pokyn dám,
koľko chce, len nech sa delí,
aby som mal komu veliť.
A o tri dni žiadna sranda
v krvi pláva celá banda.
Vystrájajú, robia zmätok,
každý doktor dobre vie to.
Bacil Pacil vyskakuje,
raz je tam a hneď zas tu je,
veď už pozná celé telo,
hlavu, pľúca... To by chcelo,
dať mu dáku príučku,
tabletky na rozlúčku.
Vystrašený kričí: „Rata,
zase nás chcú niekam spratať,
zas budeme v zime, špine,
čakať, kým si opäť všimnem
neumyté dáke dlane,
s radosťou si sadnem na ne.“
Krvinka
Taká malá krvinka,
skoro vôbec nespinká.
Až je celá spotená,
z toho jak sa červená.
Nosiť kyslík, to je fuška,
v behu každej bunke šušká:
„Náklad z pľúc je čerstvý, vskutku,
ďalší príde o minútku.“
Očkovanie
Vôňa chlóru, biele steny,
všade samé teplomery.
A naoko milá sestra,
bojím sa, že bude vrieskať,
no ona len ticho povie:
„Nebude to vôbec bolieť.“
Potom drží celkom milo,
moju ruku previnilo.
Uf, to teda bolí dosť.
Začínam mať na ňu zlosť.
V slzách hľadám rýchlo dvere,
aj za nimi niekto reve.
Tak budeme revať spolu.
Ešteže nemáme školu.
Vlasy
Vravím svojej sestre Jane,
vo vlasoch máš napísané
vzorce, malú násobilku
a tu je čo, počkaj chvíľku.
Aha, ruská abeceda,
už to číta celá trieda.
Všetky slová vybrané,
aj povinné čítanie.
Vlasy rastú ako z vody,
čo budeme s nimi robiť?
Triedny márne zalamuje rukami,
nikto nechce byť odteraz bez Jany.
Cez písomku mi na každú otázku,
odpovede pošle hladko po vlásku.
A z Jany je teraz hviezda, superstar,
a nikomu už nevadí jej pehavejšia tvár.
Ani to, že vlasy, čo má na hlave,
že sú trochu viac než ryšavé.