Indián

Mám farbičky od sestričky. A od brata štetcov pár, keď sa nikto nepozerá, zafarbím si s nimi tvár. Ciki – caki, Čierna – biela. Na nos ešte bodku dám, vo vlasoch mám orlie perá, som náčelník – Indián.

V noci

V noci, keď spíš, nebo nespí. Mraky majú čierne vesty a na lesklom parkete predvádzajú svoje kúsky planétam i kométe. Až kým príde prvý lúč, potom mesiac naspäť točí hviezdnu reťaz na kotúč.

Dúha

Každá dúha rada spieva, nechce papier notový, všetky noty kreslí priamo do farebnej osnovy. Keď si slnko vezme svoje dirigentské paličky, spolu s dažďom vymýšľajú fantastické pesničky.

O vlkovi

Vlkovi vždy v bruchu škvŕka, nechutí mu šalát, mrkva, len čiapočka, stará mama – strava prísne zakázaná. Aj kozliatka veľmi ľúbi, od rána si ostrí zuby. Obišiel však nakrátko, utieklo mu kozliatko. V noci vyje plný zlosti: „Chcem sa najesť do sýtosti.“

Krajčír

Gombík, látky, dlhá niť, všetko je tam, kde má byť. Podľa vášho výberu ušijem vám na mieru kabátik, či zásteru. Šaty aké nemá nik, pridám čipku, volánik, ešte jedna mašlička, veď som krajčír Ihlička.

Snehové vločky

V každej vločke zvonček zvoní a keď sneží, počuť tóny. To anjeli, to len oni v nebi zviažu vločky, zvony s mašličkami, k tomu nehu nájdeš si ich potom v snehu.

Nebo a anjeli

Nebo má v oblakoch ukrytých anjelov, keď prší bozkajú každého na čelo. S vetrom majú tajnú dohodu, len nech fúka zľava, sprava, zhora, zospodu. A dáždniky letia krížom krážom svetom, môžu za to anjeli, môže za to vietor. Nebo je preťažké, naliate bozkami, anjeli tancujú akurát nad nami. Sem-tam i zahrmí, občas sa zablýska, Krútia sa, výskajú, obloha je nízka.

Macko

Macko, to je zimný spáč, s prvou vločkou ide spať. Len nech mrzne koľko chce, on si sníva o lete. Len nech pekne ďalej sneží, preňho včielky robia medík. Keď najväčšia príde zima, jemu sa zdá o malinách, voňavých a sladulinkých, už mu na ne tečú slinky. Keď slniečko topí sneh, sníčky macka miznú preč. A s prvými snežienkami, už je macík vyspinkaný.

Janko Hraško

Hrášok jedol Janko malý, až ho Hraškom nazývali. A že toľko jedol hrach, už má sily, nemá strach, o Hraškovi ani muk, je to Janko Valibuk.

Uspávanka

Ide vláčik do rozprávky, vezie náklad - uspávanky. Prinesie nám kráľovnú, víly, Pecivála, princeznú i rytiera, koníka, čo cvála. Všetci sa radujú, výskajú „ujujú“. Zlodej je chytený, mŕtvy je drak, striga je zakliata. Dobre jej tak. Ide vláčik šu – šu, tíško, pomaličky, aby už nerušil tvoje sladké sníčky.

Sníčky

Všetko stíchlo, vôkol tma, malý sníček hladí ma, už si líha na očká, spinkaj, nôcka nepočká.

Telefonovanie

Vodná Vážka Viola do hory si zavolá: – Haló, haló, či tam zvoní? Nepočujem žiadne tóny. Čože to ten pavúk stvára, potrebujem opravára. Haló, už to viete? Nefungujú siete. Či sa siete opravili? Už to zvoní v tejto chvíli. – Haló, haló kto volá? – Tu je vážka Viola. Volám, volám na lúky, Či už rastú lopúchy Haló, haló ku potôčku, či tam nájdem fialôčku? Pošepne jej vlčí mak: – Voláš presne naopak.

Papradie

Chcela papraď do polí, už jej nie je po vôli. Sťažuje sa raži, že slniečko praží. Teraz v lesnej tôni mach s papradím tróni.

Vláčik

Ide vláčik šu-šu-šu, púšťa paru o dušu. Cez polia si razí cestu, medzi lúky, kopce k mestu, potom ešte k dedine, kým sa para neminie.

Kukučka

Kukuk – kukuk kuká ku mne do klobúka. Nové hniezdo hľadá pre kukučie mláďa.

Prší

Keď sa z neba spustí dážď, nemusíš sa vôbec báť. To len nebo píše kriedou svoje meno na asfalt.

Nápady

Pozor, milé nápady, keď ste zrelé, na pády. Z napadaných nápadov spravím chodník záhradou. Ale viacej by sa zišli, keby spadli v mojej mysli. Preto teraz každým dňom sľubne sadám pod ten strom.

Listy

Kučeravé listy vravia tým, čo prišli hľadať jeseň v tráve: Došli farby práve

Jar

Slnko lezie hore brehom, už je celé na stráni tráva vonia sladkým peľom, lienky nesieš na dlani. Všetko kvitne, pučí znova, samá včela na lúke. Sad sa sfarbil doružova, motýľ pristál na ruke.

T

Tu-tu-tu-tu trúbi Tóno, z trúbky tlačí tisíc tónov. Táňu trápi trochu trémy, tuším treba tvrdý tréning

B

Bystrá Broňa pilne báda, v bludisku by chcela zbadať stopy boha z gréckych bájí, či ho našla, zatiaľ tají.

O

Okolo Ota otáča sa osa, omamná okaňa, Oto ju odháňa.

V

Vodník Vinco velí: Plávaj, už sme v cieli. Ako správny vodný tata, vysvetľuje vodníčatam: Na výlet je vhodný čas, Váh osvieži všetkých Vás.

Bacil Pacil

Bacil skáče od radosti, keď si môže svoje kosti zložiť kdesi v tvojom brušku, tam si ľahne na podušku a už kuje svoje plány, zajtra tiahnem na orgány. No som slabý, veď som sám, svojmu telu pokyn dám, koľko chce, len nech sa delí, aby som mal komu veliť. A o tri dni žiadna sranda v krvi pláva celá banda. Vystrájajú, robia zmätok, každý doktor dobre vie to. Bacil Pacil vyskakuje, raz je tam a hneď zas tu je, veď už pozná celé telo, hlavu, pľúca... To by chcelo, dať mu dáku príučku, tabletky na rozlúčku. Vystrašený kričí: „Rata, zase nás chcú niekam spratať, zas budeme v zime, špine, čakať, kým si opäť všimnem neumyté dáke dlane, s radosťou si sadnem na ne.“

Krvinka

Taká malá krvinka, skoro vôbec nespinká. Až je celá spotená, z toho jak sa červená. Nosiť kyslík, to je fuška, v behu každej bunke šušká: „Náklad z pľúc je čerstvý, vskutku, ďalší príde o minútku.“

Očkovanie

Vôňa chlóru, biele steny, všade samé teplomery. A naoko milá sestra, bojím sa, že bude vrieskať, no ona len ticho povie: „Nebude to vôbec bolieť.“ Potom drží celkom milo, moju ruku previnilo. Uf, to teda bolí dosť. Začínam mať na ňu zlosť. V slzách hľadám rýchlo dvere, aj za nimi niekto reve. Tak budeme revať spolu. Ešteže nemáme školu.

Vlasy

Vravím svojej sestre Jane, vo vlasoch máš napísané vzorce, malú násobilku a tu je čo, počkaj chvíľku. Aha, ruská abeceda, už to číta celá trieda. Všetky slová vybrané, aj povinné čítanie. Vlasy rastú ako z vody, čo budeme s nimi robiť? Triedny márne zalamuje rukami, nikto nechce byť odteraz bez Jany. Cez písomku mi na každú otázku, odpovede pošle hladko po vlásku. A z Jany je teraz hviezda, superstar, a nikomu už nevadí jej pehavejšia tvár. Ani to, že vlasy, čo má na hlave, že sú trochu viac než ryšavé.